Myjavská oblasť sa rozprestiera na území Myjavskej pahorkatiny a na severe zasahuje do Bielych Karpát. Krajina má kopcovitý charakter a jej stredoveké osídlenie do veľkej miery ovplyvnila jeho prihraničná poloha.

Tradičnú kultúru oblasti ovplyvnili rôzne kolonizačné vlny (východná oblasť bola osídlená v 13.storočí. V 14. storočí Myjava, Brezová pod Bradlom a okolie. Trvalé osídlenie sa vytvorilo až v 16. storočí.), pričom špecifické kultúrne prvky (napr. v nárečí, odievaní) priniesla valašská kolonizácia zo severnej časti Slovenska. Hospodársky a kultúrny život výrazne ovplyvnil kopaničiarsky spôsob osídlenia (malé usadlosti s niekoľkými domami roztrúsené v chotári, neraz pomerne vzdialené od centrálnych obcí).

Z hľadiska konfesie možno pokladať Myjavskú oblasť za jednu z bášt luteranizmu na Slovensku, katolícky živel sa tu prejavuje len okrajovo (viac v okolí Starej Turej). Evanjelické prostredie ovplyvnilo najmä odevnú časť folklórnych prejavov.

Kultúrnymi centrami sa stali mestečká, kde sa sústreďoval remeselný život. K životu remeselných cechov sa viažu niektoré špecifické prejavy hudobno-tanečného folklóru. V mestskom prostredí Myjavy sa vyvinuli špecifické meštianske formy odievania. V jednotlivých sídelných centrách začali postupne dominovať špecifické druhy remesiel, ktorými sa stal tento kraj známy po celej monarchii – v Starej Turej výroba dreveného riadu, v Brezovej pod Bradlom garbiarstvo a v Myjave výroba mlynárskych plátienok – pytlikárstvo. Ženy z okolia Starej Turej sa tradične venovali podomovému obchodu s výšivkami, tzv. hauzírovaniu.