Špecifickú, no veľmi univerzálnu skupinu ľudových hudobných nástrojov tvorí detský inštrumentár. V Myjavskej oblasti to boli rôzne sezónne zvukové hračky ako trúbelki zo stonky púpavy, vŕbové a bazové píšťalky, pískanie na liste (z orgovánu, čerešne, hrušky...), tráve a pod. Deti si vyrábali aj rôzne zjednodušeniny husieľ – od hračiek tento nástroj len vzdialene pripomínajúcich ako kukuričné husle až po rôzne viac či menej blízke imitácie skutočných husieľ ako deščičkové či dlabané husličky. V inštrumentári chlapcov a mládencov boli aj kupované drumble – drmle, jarmočné sústružené píšťalky, ako aj ústne harmoniky.
Do hudobnej kultúry kopaníc však najvýraznejšie zasiahli sólové hudobné nástroje, ktoré sa používali ako hudobný sprievod k tancu – gajdy a heligónka.
Gajdy dominovali pri hre do tanca v období pred nástupom sláčikových muzík, ktoré pre ne znamenali prirodzenú konkurenciu. Na Myjavsku utícha gajdošský živel nadobro v období okolo prvej svetovej vojny. Najdlhšie sa gajdoši udržali v obciach medzi Starou Turou a Novým Mestom nad Váhom, odkiaľ máme informácie o ladení a konštrukcii gájd, ako aj vzácne zápisy gajdošskej hry vďaka bádaniu Leoša Janáčka a jeho spolupracovníkov v tejto oblasti na prelome 19. a 20. storočia.
V období po prvej svetovej vojne sa začína na myjavských kopaniciach šíriť heligónka. Jej nespornou výhodou bola ľahká prenosnosť, vďaka svojím herným možnostiam v podstate zastúpila celú muziku. Uplatnila sa najmä na malých spevných a tanečných príležitostiach akými boli varenia lekváru, zabíjačky, fašiangové obchôdzky alebo chudobnejšie svadby. Heligónka bola rozšírená po celom regióne, niekde však vytvárala aj nástrojové zoskupenia, resp. v menšej miere sa pridávala do sláčikových muzík (predovšetkým v západnej časti regiónu).
Ťažiskovým typom tradičného hudobného združenia na Myjavsku je sláčiková hudba. Jej základ tvorí sláčikové trio tvorené dvoma huslistami – primášom, kontrášom (ktorý vytvára rytmicko-harmonický sprievod) a hráčom na malú basu. Takéto muziky hrávali na Myjavsku pravdepodobne v 19. storočia, no už dakedy v priebehu jeho poslednej štvrtiny máme informácie o muzikách obohatených o ďalšie hudobné nástroje – trúbku a klarinet. V mestskom prostredí Myjavy sa koncom 20. storočia udomácňuje cimbal, ktorý neskôr preniká aj na vidiek (napr. Kostolné, Turá Lúka, okolie Starej Turej, Sobotište, Krajné).
Ďalšiu podobu ľudových hudieb predstavujú zmiešané nástrojové zoskupenia s heligónkou. V myjavskej kopaničiarskej oblasti (aj keď nie plošne) heligónka vytvárala neraz duá, menej triá s inými nástrojmi. Najčastejšie sa k nej druží trúbka, nezriedka však aj klarinet alebo husle. V prípade tria nebolo v kombinácii nástrojov nejaké pravidlo – spájali sa ľubovoľne, resp. podľa lokálnych a personálnych možností.
Po 2. svetovej vojne začínajú v regióne vznikať nové nástrojové združenia, tzv. džezi, interpretujúce prevažne súdobú populárnu hudbu. Ich nástrojové obsadenie vychádzalo zo zloženia tanečného orchestra. Pod vplyvom nových požiadaviek sa začína meniť aj nástrojové zloženie sláčikových, cimbalových, heligónkových hudieb, do zostavy pribúda saxofón a akordeón – gombíková chromatická, alebo klávesová harmonika. Niekedy na prelome 50. a 60. rokov sa kryštalizuje zloženie hudieb hrávajúcich na svadbách, ktorého jadro tvoria husle, saxofón, akordeón a kontrabas (alebo bicie nástroje). Muziky v tomto obsadení prestávajú pôsobiť niekedy v priebehu 80. rokov 20. storočia.
Len malý ohlas mali v regióne dychové hudby. Vznikali v mestskom prostredí – v Starej Turej (cirkevná dychovka v roku 1876, hasičská po 1. svetovej vojne) a na Myjave (asi v roku 1920) a v niektorých obciach v západnej časti (Vrbovce, Sobotište).
Od 50. rokov vznikajú v myjavskej oblasti prvé folklórne kolektívy, v ktorých začínajú pôsobiť ľudový muzikanti z okolia (Turá Lúka /1950/, Myjava /1955/, Brezová pod Bradlom /1967/). Kým ľudové hudby v tomto období zaznamenávajú z hľadiska obsadenia aj repertoáru pomerne búrlivý vývoj (ako bolo spomenuté vyššie), folklórne hnutie konzervovalo len istú podobu hudobnej tradície pre potreby scény. V prípade folklórnych súborov Kopaničiar z Myjavy a Brezová z Brezovej pod Bradlom to bola veľká cimbalová hudba s klarinetom, u folklórnej skupiny Kýčer z Turej Lúky kopaničiarske trio heligónka, trúbka, klarinet. Tento stav pretrváva (s výnimkou Brezovej) až do súčasnosti.
Použité zdroje: