Tanečný folklór
Tanečný folklór obce Rudník má
mnoho spoločných znakov s ostatnými obcami centrálnej časti myjavských
kopaníc, keďže vznikla po 2. svetovej vojne odčlenením sa od tzv. Veľkej
Myjavy a spojením viacerých myjavských kopaníc. Ich pôvodným administratívnym, cirkevným aj
hospodárskym centrom bolo mesto Myjava.
Myjavskými kopanicami boli
tiež aj dnešné obce: Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Polianka,
Jablonka. Jedinou samostatnou obcou v tomto subregióne, okrem Myjavy, bola
Turá Lúka. Preto aj kultúrny život bol vzájomne previazaný a vďaka tomu sa
jednotne vyvíjali i tanečné a hudobné tradície na pomerne širokom území tejto
časti regiónu. Vďaka kopaničiarskemu osídleniu bolo celkom bežné, že dievka z Poriadia
sa vydala do Turej Lúky, či z Rudníka na Starú Myjavu. Podobne i na tanečné
zábavy prichádzali mládenci zo širšieho okolia vzdialeného aj niekoľko
kilometrov. Dievčatá zväčša nechodievali veľmi ďaleko, pretože do západu slnka
museli byť doma. Dochádzanie z väčších vzdialeností bolo bežné aj z toho
dôvodu, že veriaci boli zvyknutí chodiť do kostola v nedeľu poväčšine peši z
celého územia Veľkej Myjavy, len majetnejší na vozoch. Práve preto je tanečný
repertoár spoločný pre celú spomenutú oblasť myjavských kopaníc bývalej
Veľkej Myjavy a nie je typický len pre obec Rudník.
Tanečnými
príležitosťami v Rudníku
boli okrem bežných tanečných zábav aj slávnostné a pracovné príležitosti
v rámci kalendárneho roka a rodinného života.
V Rudníku spomínajú informátori
bežné zábavy v krčmách U Petroviča či U Bustína. V lete sa robievali
zábavy vonku na vydupaných tanečných kolách v Skalkách, v Dugových brehoch,
či v Blatnici atď. Obľúbené boli
i návštevy v domoch dievok v zaužívaných dňoch v týždni,
tzv. chodenje k frajerce.
Okrem toho boli tanečnými
príležitosťami aj všetky príležitosti
v obci súvisiace s kalendárnym a rodinným obradovým folklórom -
fašiangy, stavanie májov, až po štefanské a silvestrovské zábavy, ako aj
krstiny a najmä svadby, a tiež niektoré pracovné príležitosti (varenie
lekváru, dupanie humna, driapanie peria).
Do tanečného repertoáru Rudníka spadajú tance starého štýlu – starobapská, uklakovaná, slovenčina, šusterskí, tanec nového štýlu – verbunk a tiež vývojovo mladšie folklorizované spoločenské tance - polka, valčík, mazurka, sotiš, neskôr aj tango, ako aj viaceré strofické tance a tanečné hry založené na polkovom základe. Po druhej svetovej vojne sa rozšírili aj ďalšie módne tance striedané s tanečnými kolami tradičných tancov.
Tance, ktoré boli
zaznamenané v Rudníku, ale i v okolitých myjavských kopaniciach
sú bližšie charakterizované v stati o tanečných tradíciách regiónu.
Starobapská – párový krútivý tanec starého štýlu
v miernom tempe.
Uklakovaná (klekaní, novší názov uklekaní
čardáš)
- krútivý
tanec starého štýlu v stredne rýchlom tempe, má svoju špecifickú časť - kolenoví,
ktorý bol zaznamenaní práve v obci Rudník a priľahlých obciach
(Poriadie).
Slovenčina (hustí či neskorší názov čardáš)
- krútivý
tanec starého štýlu v rýchlom tempe.
Verbunk - krútivý tanec nového štýlu
rozšírený ako párový verbunk, ale i v sólovej forme ako predtancovanie
(verbovanje) pred muzikou, po ktorom
si tanečník zavolal do tanca tanečnicu a tancovali pomalú časť čardášu –
párový verbunk.
Šusterskí - mužský sólový napodobovací tanec starého
štýlu, pri ktorom tanečník znázorňoval tanečnými pohybmi úkony spojené s
výrobou čižiem. Tancoval sa na typickú odzemkovú melódiu, ktorá spadá práve
medzi staršie typy piesní.
Polka,
valčík, mazurka, sotiš a neskôr i tango
– tieto typy základných folklorizovaných spoločenských tancov sa šírili
z mestského prostredia Myjavy, rýchlo sa udomácnili, ovplyvnili a novelizovali aj
tanečný repertoár kopaničiarskych zábav.
Strofické
tance - v Rudníku boli
zaznamenané tiež strofické tance odvodené od polky s charakteristickými
motivickými väzbami – pleskaná (tlieskanie), kadlecká
(napodobňovanie tkania plátna), židovská (klaňanie sa).
Zo starších tanečných hier
tu bolo tiež zaznamenané svadobné podkúvanje žien, ako aj typy
mladších tanečných hier – stoličková, zrkadlová, metloví,
ručníčkoví.
Na zachovaných archívnych videozáznamoch
sú zaznamenané tanečné osobnosti Rudníka, akými boli:
Ján
Fidrich (1935 - 2001) -
predtanečník na ľudových zábavách, robieval starého svata na svadbách (okolo 400 svadieb), po skončení strednej školy
začal pracovať v Slovenskej armatúrke Myjava a od roku 1958 tancoval vo FS
Kopaničiar, organizoval osvetovú prácu v Rudníku, v 70. rokoch tu založil
aj folklórnu skupinu pri osvetovej besede v Rudníku.
Ján
Juráš (1954) - tanečník
a organizačný vedúci, pochádzajúci z Rudníka. Bol dlhoročným tanečníkom
folklórneho súboru Kopaničiar (27 rokov) a neskôr zastával funkciu
organizačného vedúceho. Pán Fidrich si
na ňom vážil výnimočnosť najmä v sólovom prejave. V súbore sa mali možnosť
stretnúť dva roky počas ich aktívneho tancovania.