Okolie mesta Strážnice je v súčasnosti označované v národopisnej literatúre pojmom strážnické Dolňácko. Celkovo sa výraz Dolňácko vžil ako náprotivok k označeniu Horňáci a Horňácko až v medzivojnovom období. V súvislosti s mestskými centrami jednotlivých oblastí potom rozlišujeme Dolňácko strážnické, kyjovské a hradištské.

Prirodzeným centrom strážnického Dolňácka je mesto Strážnice, radíme k nemu tiež obce Petrov, Sudoměřice, Radějov a Rohatec. Severnú časť oblasti ohraničuje rovinatý Dolnomoravský úval tiahnuci sa okolo rieky Moravy, ktorá sa v okolí Strážnice a Rohatca často rozlievala a zúrodňovala naplaveninami okolité polia a lúky. Juhovýchodnú časť územia s obcou Radějov rámujú posledné výbežky Bielych Karpát, ktoré modelujú kopcovitý terén dvíhajúci sa nad údolím riečky Radějovky a tvoria hranicu so západným Slovenskom. Tá pokračuje po osi rieky Moravy od Sudoměřic cez územie južne od Rohatca ďalej až na Hodonínsko a Břeclavsko označované podľa množstva stojatých vôd luží ako Podluží. Severovýchodná časť širokej nivy rieky Moravy medzi Rohatcom, Strážnicou až smerom k Bzencu a moravskému Písku je tvorená riečnymi terasami a nízko položenými pahorkatinami, kde je na naviatych pieskoch borovicový monokultúrny les, umelo vysadený v 19. storočí. Do tej doby bola oblasť nazývaná tiež Moravskou Saharou. Rieka Morava sa pravidelne dvakrát ročne rozlievala do lúk a polí a lužných lesov až po západoslovenskú Skalicu, avšak vzhľadom k často hroziacim povodniam bola väčšina jej toku regulovaná a v tridsiatych rokoch 20. storočia bol navyše vybudovaný Baťov kanál tiahnuci sa od Otrokovíc až po Skalicu.

Územie Strážnicka bolo podľa archeologických dokladov osídlené pravdepodobne už v mladšej dobe kamennej, ďalšie nálezy hovoria o dobe bronzovej. Avšak písomné doklady o založení jednotlivých dedín a miest pochádzajú napospol zo 13. – 14. 14.storočia. Mesto Strážnice je v písomných prameňoch spomínané v roku 1302, okolité obce ako Sudoměřice už v roku 1262, Rohatec v roku 1270, Petrov datuje svoj vznik medzi roky 1391 – 1400 a obec Radějov je prvýkrát spomínaná až roku 1412 aj keď preukázateľne musela existovať už niekoľko desaťročí pred týmto dátumom. Všetky obce sa stali počas 14. - začiatku 15. storočia súčasťou strážnického panstva, ktoré bolo od počiatku 14. storočia v majetku pánov z Kravař. V tej dobe k panstvu patrili tiež Lidéřovice, Tvarožná Lhota a Kněždub. V 20. – 30. rokoch 15. storočia bola Strážnice hlavnou baštou husitstva a páni z Kravař a zo Strážnice stáli v čele husitského hnutia na Morave. V dobe husitských vojen bola potom Strážnice aj okolité dediny vypálené. V roku 1501 získal panstvo ďalší z významných moravských šľachtických rodov - Žerotínovci, vďaka ktorým nielen Strážnice, ale aj okolité obce prekvitali a nové osídlenie vyplienených a vyľudnených dedín, ktoré začali už páni z Kravař v druhej polovici 15. storočia, bolo dokončené. V Strážnici bolo založené Nové Mesto, vznikali cechy, zvlášť súkennícky, krajčírsky a tkáčsky, vzrástla produkcia vína.

Vzhľadom na to, že rod pánov z Kravař aj Žerotínovci sa hlásili k reformovaným konfesiám, bola už od druhej polovice 15. storočia väčšina obyvateľov ich panstva protestantmi, Žerotínovci podporovali Jednotu bratskú a v Strážnici na konci 16. storočia existovala bratská škola, ktorú navštevoval aj Jan Amos Komenský. Navyše sa tu mohli usídliť aj novokrstenci, ktorí sa začali po roku 1526 usadzovať na panstve nábožensky tolerantnej moravskej šľachty a dostali sa tak aj do Strážnice či do Rohatca. Rokom 1605, kedy vpadli na Moravu bočkajovci, skončila doba relatívneho pokoja. Strážnice bola vypálená a okolité obce utrpeli početné škody. Ďalšími útrapami kraj prešiel v čase tridsaťročnej vojny, niekoľkokrát ho znovu vyplienili turecké a tatárske oddiely prenikajúce na Moravu z Uhorska. V roku 1628 kúpil zadlžené panstvo taliansky šľachtic František z Magni, ktorý začal s tvrdou rekatolizáciou, ale tiež hospodárskou obnovou získaných dŕžav. Do Strážnice povolal z Talianska Rád piaristov, ktorí tu založili školu/internát, začali na nej vyučovať a výrazne prispeli ku katolizácii tunajšieho kraja. K ďalšej devastácii regiónu došlo pri vpádoch kurucov, počet obyvateľov kraja značne poklesol aj po morovej epidémii. Pozvoľná obnova panstva prebiehala v druhej polovici 18. storočia, avšak výrazne ju brzdila nestabilná politická situácia a prehlbujúce sa ekonomické ťažkosti. Významne sa panstvo pozdvihlo až v prvej polovici 19. storočia za Františka Antonína Magnisa, kedy patrila Strážnice k najväčším mestám na Slovácku a zároveň sa stabilizoval jej charakter roľníckeho mesta.

Po zrušení nevoľníctva a vrchnostenských úradov a reorganizáciou verejnej správy pripadlo strážnické panstvo najprv pod politickú správu okresného hajtmanstva v Uherskom Hradišti, od roku 1868 potom pod správu Hodonína. V druhej polovici 19. storočia sa Strážnice postupne menila na kultúrne centrum regiónu, boli tu zakladané české spolky a slabol vplyv nemeckého a židovského obyvateľstva na dianie v meste i okolí.

Hlavnou obživou väčšiny obyvateľov Strážnice i okolitých obcí bolo poľnohospodárstvo. V Strážnici však bola tiež početná skupina remeselníkov - predovšetkým súkenníkov, tkáčov, farbiarov, ale tiež garbiari, kožušníci, obuvníci, krajčíri, debnári, hrnčiari atď. Vplyv na zamestnanie obyvateľov malo tiež založenie cukrovaru v Rohatci v roku 1863, niektorí obyvatelia našli prácu v tehelni, na parnej píle a v ďalších menších podnikoch. V období prvej republiky došlo k regulácii rieky Moravy, ktorá často hrozila záplavami aj obývaných území a bol vybudovaný Baťov kanál. Po druhej svetovej vojne sa stala Strážnice najprv súčasťou okresu Veselí nad Moravou, neskôr Hodonína. Významnou mierou sa na prezentovaní ľudovej kultúry regiónu počas druhej polovice 20. storočia podieľali Strážnické slávnosti. Ich prvý ročník sa uskutočnil v roku 1946 a stali sa najstarším a postupne tiež najväčším folklórnym festivalom v Českej republike. Každoročne ho v súčasnosti organizuje Národní ústav lidové kultury ve Strážnici.

Použité zdroje:

DVORSKÝ, F. 1914. Vlastivěda Moravská. Strážnický okres. Brno: Musejní spolek v Brně, 1914.

JANČÁŘ, J. 2003. Rohatec. Minulost a současnost obce. Rohatec: Obecní úřad Rohatec, 2003. ISBN 80-238-9846-9.

Moravské Slovensko, Slovácko, moravští Slováci. In JANČÁŘ, J. a kol. 2000. Lidová kultura na Moravě. Brno, Strážnice: Ústav lidové kultury ve Strážnici, Muzejní a vlastivědná společnost v Brně, 2000. s. 19–23. ISBN 80-86156-31-1 (ÚLK), ISBN 80-7275-005-4 (MVS).

PAJER, J. a kol. 2002. Strážnice. Kapitoly z dějin města. Strážnice, 2002. ISBN 80-900300-7-5

PAJER, J. a kol. 2012. Radějov. Minulost a současnost obce. Radějov: Obec Radějov, 2012. ISBN 978-80-904622-6-7

SKÁCEL, J. 1999. Čtení o Strážnici. Strážnice: Muzejní spolek a město Strážnice, 1999. ISBN 80-238-6698-2.